Keď sa povie, že včelár „kŕmi včely cukrom“, mnohým ľuďom napadne otázka: Prečo? Nestačí im med, ktorý si samy vyrobia? Odpoveď je hlboko spätá s biológiou včelieho spoločenstva, so zimovaním a s tým, ako moderné včelárstvo funguje.
1. Prečo včely potrebujú glykemické zásoby?
Včely si počas sezóny vytvárajú zásoby energie vo forme medu. Med je pre ne:
- zdrojom okamžite dostupnej energie (glukóza, fruktóza),
- „palivom“ na udržiavanie teploty v úli,
- základom pre prežitie zimy.
Na rozdiel od mnohých iných druhov hmyzu včely nezimujú ako jednotlivci, ale ako celé spoločenstvo. Vytvárajú tzv. zimný chumáč, v ktorom si svalovou aktivitou udržiavajú teplotu okolo 20–25 °C (pri plode až 34–35 °C). Na túto termoreguláciu potrebujú neustály prísun energie – teda cukrov.
Počas zimy:
- nelietajú,
- nezbierajú nektár,
- sú odkázané výlučne na zásoby.
Preto si v lete a na jeseň ukladajú med ako svoju „energetickú banku“.
2. Prečo im včelár časť medu vezme?
Včelár chová včely primárne na produkciu medu. Po hlavnej znáške (napr. repka, agát, lipa, slnečnica) odoberie časť medových zásob. Robí to však tak, aby:
- neohrozil životaschopnosť včelstva,
- ponechal dostatočný čas na doplnenie zásob.
Po vytočení medu však zásoby často nestačia na bezpečné prezimovanie. Silné včelstvo potrebuje približne 15–25 kg zásob, v závislosti od klimatických podmienok a typu úľa.
Ak by včelár zásoby nenahradil:
- včelstvo by mohlo počas zimy uhynúť od hladu,
- alebo by na jar vyšlo výrazne oslabené.
Preto prichádza na rad dokrmovanie cukrom.
3. Prečo nie je každý med vhodný na zimovanie?
Možno by sa zdalo logické ponechať včelám ich vlastný med. Problém je, že nie všetky druhy medu sú na prezimovanie ideálne.
Najmä:
- medovicové medy (lesné medy),
- niektoré tmavé medy s vyšším obsahom minerálov.
Tieto medy obsahujú viac:
- minerálnych látok,
- nestráviteľných zvyškov (popoloviny).
V zime však včely:
- nemôžu pravidelne vylietavať,
- nemôžu sa vyprázdniť mimo úľa.
Ak prijímajú potravu s vyšším obsahom nestráviteľných látok, ich výkalové vaky sa preplnia, čo môže viesť k:
- znečisteniu plástov,
- oslabeniu včelstva,
- prepuknutiu chorôb (napr. nosematózy).
Cukrový roztok (sacharóza) je naopak:
- čistý zdroj energie,
- s minimom minerálov,
- s minimálnou tvorbou odpadu v tráviacom trakte.
Z tohto pohľadu je pre zimovanie dokonca vhodnejší než niektoré druhy medu.
4. Ako prebieha kŕmenie cukrom?
Včelár po poslednom vytáčaní medu:
- pripraví cukrový roztok (najčastejšie pomer 3:2 alebo 2:1 cukor : voda),
- podáva ho včelám koncom leta,
- včely ho spracujú, zahustia a uložia do plástov podobne ako nektár.
Tento proces prebieha ešte v období, keď je dostatočne teplo a včely sú aktívne. Zásoby sú tak pripravené skôr, než nastane zima.
5. Dostáva sa tento cukor do medu pre ľudí?
Toto je veľmi častá obava.
Odpoveď znie: nie, ak včelár postupuje správne.
Prečo?
- Cukor sa podáva až po poslednom vytáčaní medu.
- V tom čase už v úli nie sú medníky určené na zber.
- Na jar a v nasledujúcej sezóne včely spotrebujú väčšinu zimných zásob na:
- prežitie,
- rozvoj plodu,
- jarný štart.
Keď začne nová znáška (napr. repka), včely už ukladajú čerstvý nektár do nových plástov v medníku. Ten sa následne vytáča ako med pre spotrebiteľa.
Zimné cukrové zásoby:
- sú fyzicky oddelené,
- sú postupne spotrebované,
- neprechádzajú do komerčne získavaného medu.
Seriózne včelárstvo stojí na dôvere a biologickej realite včelieho cyklu – nie je to „miešanie cukru do medu“, ale zabezpečenie prežitia včelstva mimo sezóny.
6. Je zimovanie na cukre pre včely škodlivé?
Pri správnom postupe nie.
Včely nepotrebujú v zime pestrú potravu. Nepestujú plod (alebo len minimálne), nepotrebujú bielkoviny ani peľ v takej miere ako v sezóne. Potrebujú najmä:
- stabilný zdroj energie,
- nízku produkciu odpadu,
- bezpečné prostredie.
Cukrové zásoby tieto požiadavky spĺňajú veľmi dobre.
Samozrejme:
- kŕmenie musí byť včasné,
- zásoby musia byť dostatočné,
- úľ musí byť zdravý a ošetrený proti klieštikovi.
Cukor sám o sebe nie je problém – problémom by bola nesprávna starostlivosť.
Zhrnutie
Včely si ukladajú med ako energetickú rezervu na zimu. Včelár časť týchto zásob odoberie, pretože med je produktom jeho práce. Aby však včelstvo prežilo, musí zásoby nahradiť – najčastejšie cukrovým roztokom.
Niektoré druhy medu dokonca nie sú na zimovanie vhodné pre vysoký obsah minerálov, čo môže včelám v zime spôsobiť tráviace problémy. Cukor je v tomto období čistým a bezpečným zdrojom energie.
Správne podaný cukor sa nedostáva do medu pre spotrebiteľa, pretože je podávaný mimo sezóny a včely ho počas zimy a jari spotrebujú.
Kŕmenie cukrom teda nie je podvod ani „riedenie medu“. Je to zodpovedné opatrenie, ktorým včelár zabezpečuje, aby jeho včely prežili zimu silné a zdravé – pripravené na ďalšiu sezónu.